Parafín info

Parafín (tiež parafín) je biela, v surovom stave skôr žltkastá až hnedastá, amorfný zmes vyšších nasýtených alifatických uhľovodíkov (alkánov). Je bez chuti a zápachu, vo vode nerozpustný.

Získava sa pri destilácii ropy [1] alebo kryštalizačným odparafínovaním uhoľného dechtu, poprípade sa vyrába katalytickou syntézou. Prvýkrát ho z dechtu izoloval Karel Ludwig von Reichenbach v Blansku v roku 1833. [2] teplota topenia sa pohybuje od 42 ° C (parafín mäkký) do 65 ° C (parafín tvrdý) aj vyššie, teplota varu je zhruba 300 ° C. Parafín je zmes pevných uhľovodíkov radu CnH2n + 2 (alifatických-rovinných) (alkánov). Relatívna permitivita εr parafínu je 2 až 2,3.

Využitie parafínu
Parafínu sa využíva v mnohých odvetviach pre jeho ľahkú taviteľnosť a tvárnosť, vodoodpudivosť, termoizolačné vlastnosti i energetickú využiteľnosť.

výroba sviečok - na sviečky sa používa parafín s obsahom oleja do 2%
používa sa ako prísada do otrávených návnad pre hlodavce - (návnadu nadnáša vo vode) [3]
kozmetika - krémy, masti, rúže, líčidlá
kúpeľníctvo - zábaly
výroba hydroizolačných či klzných voskov alebo krémov (lyžiarskych, automobilových, na obuv, štěpařských)
presné odlievanie kovov či iných materiálov
impregnácia dreva
stavebníctva - injektáže do muriva, impregnácia stavebných prvkov
ochrana streliva napríklad dynamitových patrón pred vlhkosťou [3]
zalievanie do tkanív pri príprave preparátu v histológii
odtienenie neutrónovej radiácie, napríklad na ruských raketových základniach
Parafín sa dodáva na ďalšie spracovanie v tekutej alebo tuhej forme. Parafín v tuhej spracovaný od výrobcu má formu šupiniek, kôstok alebo dosiek. Označenie parafínu (napr. 60/62 alebo 50/52) značí teplotu topenia.